História

Vrakuňa leží na východ od Bratislavy na ceste ktorá prechádza cez malý Dunaj na Žitný ostrov. Obec pôvodne tvorila časť Bratislavského hradného panstva. Osídlenie siaha až do ranného stredoveku. Hlavným dôkazom toho je aj prvý názov osady – Vrač. Vrač znamená – čarodejník alebo lekár. V tejto doba sa pochopiteľne jednalo o panský majetok, ktorý pozostával z niekoľkých domov, ktoré tvorili osadu. V 1290 sa už stretávame s názvom „Verekney“ (Prvá písomná správa o tejto lokalite je v liste kráľa Ondreja III). Od tohto bodu je pevne lokalizované miesto, kde žili predkovia dnešných obyvateľov Vrakune. Verekney – bola vždy kozmopolitným miestom s vysokou mierou porozumenia. Tento názov dostala osada od svojho majiteľa Lörinca Verekneyeia ešte v roku 1279. On v tomto čase získal tento kráľovský majetok. V roku 1373 Lörinc Verekney odovzdal časť majetku, ako i právo vyberania mýta na rieke Casllo Jánovi Szentgyörgyimu. Ako postupuje doba, majetok postupne prechádza viacerými rukami. Majiteľ Mikuláš Berzete dal v roku 1385 do zálohy svoj majetok vo Vrakuni za 200 zlatých bratislavskému občanovi Bonaventúrovi. V roku 1402 (19.mája) manželka Mikuláša Berzerteho protestovala u ostrihomského arcibiskupa za prinavrátenie svojho majetku vo Vrakuni. Práve v tomto čase dostáva obec nemecké meno – Vretendorf. V jednej z listín z roku 1410 ju už pod týmto názvom spomína aj kráľ Žigmund. V roku 1490 Imrich Czobor vystaval hrad na tunajšom majetku. Neskoršie ho však kráľovná Alžbeta dala zbúrať.

Od konca 14. storočia obec postupne prechádza do majetku mesta Bratislava. Ďalší vývoj obce nepriaznivo ovplyvnilo jej pustošenie vojskami sultána Galgu. Tento v roku 1693 prechádzal cez Vrakuňu so sprievodom 8000 vojakov do Bernolákova, do tábora Imricha Tököliho. Zničil nielen celú obec, ale aj prístupový most. Obyvatelia Vrakune boli nútený v týchto časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch. Mnoho ich prišlo o život, ich počet sa preriedil. V týchto ťažkých časoch je možné, ale sledovať istú kontinuitu obyvateľstva. Rok 1768 bol čo sa týka obavteľov prelomovým, pretože ich počet sa zvýšil zhruba na úroveň, aká bola pred rokom 1683. Avšak týchto 41 rodín osadníkov bolo omnoho chudobnejšie. V 17. storočí majetok obce prechádza do rúk Pálffyovcov, ktorí už vtedy mali rozsiahle majetky na Žitnom ostrove, v Karpatoch, v okolí Častej. Patril im aj hrad Červený kameň, Budmerice. V tejto dobe boli obyvatelia zväčša nemeckej národnosti. Koncom 19. storočia boli , ale sčasti pomaďarčený. V tomto období tu bola osada sluhov bývalého panstva a tí sa domáhali práva obce a svojho richtára, preto osada získala meno Fragendorf. Mária Terézia sľúbila vojakom, že ak ostavnú v osade a oženia sa, dostanú do svojho užívania pole. Preto v tomto období sa obec rozrastá a to najmä zásluhou vyslúžilých nemeckých vojakov. Týto osadníci postupne vybudovali aj svoj kostol, ale tento bol neskôr zrúcaný. Terajší kostol bol postavený na jeho mieste a to v roku 1879. V polovici 19. storočia mala Vrakuňa už 69 domov, 451 obyvateľov. Obyvatelia boli prevažne maďarskej národnosti a rímskokatolíckej viery. Obec pozostávala len z jedného domoradu a to od čísla 1 po číslo 69 (na strane terajšieho obecného úradu). Oproti domom boli iba role a záhrady. Na niektorých miestach sa ešte vyskytovali domy a hájovne Pálffyovcov. Obyvatelia obhospodarovali cca 1744 jutár pôdy. Pôda mala zlú kvalitu, ale oni ju predsa obrábali, pretože bola zdrojom ich obživy. Remeslo sa veľmi nerozvíja. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka boli v obci čížmár, murár a tkáč. Starý drevený most pri kostole dal gróf Ján Pálffy čiastočne rozobrať a čiastočne ho použil na vojenské účely. Gróf nechal v roku 1911 postaviť nový betónový most pri Prievoze a až do roku 1938 tu bolo povolené vyberať mýto (bicykel–0,40 Kčs, osobný automobil-0,50 Kčs, nákladný automobil-5 Kčs). V roku 1912 bola postavená budova maďarskej školy. V týchto rokoch postupne pribudlo nových domov na strane obecnej školy. Väčší rozvoj obce nastal po I. svetovej vojne. Vtedy sa vybudovalo mnoho rodinných domov, ulíc. Vzniká celkom nová podoba Vrakune. Vybudovala sa aj nová slovenská škola. Koncom 19. a začiatkom 20. storčia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov a ich počet vzrástol za 50 rokov až na 742. Venovali sa väčšinou zeleninárstvu a chovu dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne. Do roku 1940 sa počet obyvateľov zvýšil na 1232, čo malo za následok aj zvýšenie počtu domov na 249. V tomto čase bola rozlohy vrakuňského chotára 1013 hektárov. Obec bola úradne premenovaná z názvu Verekne na Vrakuňu v roku 1948 a až do roku 1971 bola samostatnou obcou. Od 1.1. 1972 sa stala súčasťou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.