Neosvetlení chodci a bezdomovci na Hradskej ulici opakovane

V neskorších hodinách počas týchto dní, ale napríklad aj počas podvečera v zimných mesiacoch sa opakovane na Hradskej ulici v blízkosti výkupu železného šrotu a prašného „chodníka“ pri ceste stávali šialené situácie, kedy si mohli vodiči vyriť na bok auta škaredú ryhu a ešte zraniť aj bezdomovcov, čo na káričke prevážajú železný šrot presahujúci do cesty. Ostré neprehľadné zákruty sú akoby stvorené na problematické kolízie a len tak tak úhybným manévrom, pri ktorých máte šťastie, že nebol nikto v protismere. Častejšie, ako kárička so šrotom je však priamo na ceste chodec v čiernom kabáte. Tmavší spoluobčan v čiernej bunde, aj čiernych nohaviciach a teniskách je viditeľný v poslednej chvíli a tak blízko, že by inak zachytil spätné zrkadlo. Neraz škrípu brzdy, ale s nimi to nepohne, prechádzajú ďalej buď k zberným surovinám, alebo k útulku Mea Culpa. Začiatkom februára sa nám pošťastil aj nejaký školák, čo nestihol autobus a takto zariskoval.

Nemožno však nadávať a poukazovať na všetkých, čo tadiaľto prechádzajú. Podarilo sa nám zastihnúť muža, ktorý oblieka pri prechode týmto úsekom žltú reflexnú vestu a inokedy ďalšieho zavalitejšieho pána, ktorý tiež neriskuje a oblieka pre zmenu oranžovú reflexnú vestu. Ostatní sa v žiadnom prípade ani nechcú pokúsiť byť videní vedľa cesty, alebo s nákladom káričky vyčnievajúcim do cesty. Zdá sa to ako drobnosť, dokonca aj nahlásenie na políciu by nemalo zmysel, a nahlásenie do dopravného infoservisu tiež. Oznam by zaznel už dávno po ich odchode. Na druhej strane pokutovanie takýchto ľudí by asi nikam neviedlo. Človek, čo nič nemá, nič nemôže dať. Pri takomto jednaní a správaní však môžu dať život svoj, a k tomu majetok a život tých, čo merajú po tejto trase cestu za rodinou, domovom…